Občas sa stíšim...

Občas sa stíšim...

...do svojho vlastného vnútorného sveta myšlienok. Obáv, či snov. 

Mlčím, a to nie len na pár minút. Stiahnem sa do kúta a udržiavam si odstup od vonkajšieho sveta, do ktorého vtedy nemám prístup. Rozprávam, no moje myšlienky patria iným hodnotám. 

Chodím po svete ako telo, ktoré je práve v inom svetadiely.

Nie som na dvoch miestach naraz. Práve v ten moment, deň či hodinu nepatrím nikam. Blúdim  medzi nebom a zemou a hľadám si svoje miesto.

Aj ty sa rád stíšiš? Hľadáš si svoje miesto? Naberáš nové myšlienky, nápady? Triediš tie staré?

Mlčanie nie je prejavom nič nerobenia. A už vôbec nie strachu, či bojazlivosti. Mlčanie je ako hľadanie pokladu, ktoré nám môže priniesť naozaj úžasný objav. Zlato v  podobe myšlienok, či skutkov, ktoré sa po ňom odvážime urobiť. Mlčanie je hľadanie. Hľadanie vo všetkých smeroch.

Buď ako divý mak, ktorý si zanechal svoju jedinečnosť aj medzi pšeničnými klasmi. Nenapodobňuj svet naokolo seba, stíš sa a spoznaj svoju pravú tvár. Bez toho, aby si ju kvôli iným musela meniť.

Občas je naozaj potrebné sa stíšiť. Hľadať niečo iné ako nám ponúka každodenný život, svet, ktorý sám dostal už dosť rán. Žijeme v storočí, keď je naozaj ťažké nechať svojím myšlienkam priestor. Nájsť si čas na rozjímanie a usmernenie. Je to doba, ktorá zabíja jedinečnosť a núti nás myslieť tak, ako si to vyžadujú iný. Byť takými akými si nás predstavili. (Nemyslím rôznorodosť v štýle obliekania, výzoru, či pohlavia - ale v jedinečnosti našej duše.)

Kráčať s davom, ktorý nám určuje smer. Nemať čas na myšlienky. Žiadne priestory na ticho a mlčanie.
Ponechať svoju dušu napospas dobe, svetu. Nechať sa unášať prúdom.

Je v poriadku ak pozeráme televíziu, čítame noviny, prezeráme si nástenku na facebooku (samozrejme primerane). Všetko je v poriadku ak sa potom dokážeme stíšiť. Prúdiť vo svojich vlastných myšlienkach. Vytriediť si ich. To je základ všetkého. Vytriediť to dobré od toho zlého. Môžme vnímať rôzne správy, názory na život, či svetonázory. Ale v prvom rade  si musíme vybrať to, čo sme ochotný vpustiť ďalej do nášho vnútorného sveta. Čo je pre nás správne a čo nie.

Vytvoriť si svoj vlastný názor. Svoje vlastné myšlienky, prúdy, ktorými sa necháme viesť.

Práve  preto je ticho tak dôležité. Podstatou našej duše je jedinečnosť. Nebojme sa stíšiť....
Premýšľajme, nenechajme sa bezhlavo unášať svetom.
Buďme samy sebou, vo všetkých svojich myšlienkach a názoroch.
V tichu vždy určite nájdeme tú správnu cestu. A ak aj my budeme stratení, určite nám ju niekto pošepne...😉