Rozprávkový život snehuliaka

Rozprávka alebo život?Aká je medzi nimi podobnosť?


Počas života často snívame, že sa ocitneme v rozprávke. Prajeme si rozprávkovú lásku, šťastie, splnenie všetkých svojich snov.
Rozprávka je lepšia ako skutočnosť. 

Prečo? Prečo nás Boh nemôže obdarovať rozprávkovým životom? Pripustiť, aby sa nám pod nohy plietlo iba šťastie? Aby sme si plnili všetky svoje sny.
Prečo sa tak často musíme trápiť? Prečo nemôžeme mať to, čo chceme? Tak ako to chodí v rozprávkach...

Veď sme jeho princezné / princovia! 



Premýšľala som ako správne deťom vysvetliť, že ich život možno nebude ako z rozprávky. Možno nestretnú princa na bielom koni, nezamiluje sa do nich najkrajšia dievčina v celom kráľovstve. Nie všetko po čom ich srdiečko túži sa im aj naplní.
Prečo? Nemôžu dostať niečo po čom tak veľmi túžia? Veď chcú iba tú jedinú vec, nič viac...

Dnešné rozprávky môžno nedávajú najlepší príklad, pravdepodobne si k ním každý rodič nájde aj svoje výhrady. No majú v sebe aj niečo dobré.  Určité posolstvo, ktoré sa skrýva pod obalom a niekedy sa stane, že ho priehľadnú aj dospelí, nie to dieťa.

U nás doma si veľkú obľubu získal Olaf, rozprávkový snehuliak z rozprávky, Frozen. Snehuliak, ktorý celý svoj život prežil v zime. Veď bol predsa zo snehu...
Mal rád zimu, tešil sa z maličkostí. No aj napriek tomu, že sa mu vodilo dobre, mal jeden veľký sen. Často o tom sníval, a predstavoval si aké by to bolo, keby sa mu to splnilo.
Túžil po niečom tak mocne, a pritom nemohol vedieť, že jeho vlastný sen by ho zničil.

Olaf totiž túžil po lete.

Nepoznal ho, nevedel aké je. No chcel ho zažiť. Plávať v mori, opaľovať sa na pláži, tancovať s priateľmi pod slnečníkom.


Aj my máme svoje sny. A často krát, tak ako Olaf, predstavujeme si ich splnenie. Túžime po nich tak silno. Modlíme sa a prosíme Boha o ich naplnenie.
On je ticho, mlčí.
Čo by nám mal povedať?
Čo mali povedať Olafovi?
Tvoj sen ťa zničí! Roztopíš sa a zomrieš!


Nevidíme to, čo vidí Boh. Nepoznáme budúcnosť, okolnosti, ktoré na náš sen pôsobia. Možno nepoznáme ani dokonale seba, aby sme vedeli, čo splnenie sna s nami urobí. Čo ak nás zmení? Na mláku alebo na odpad?

Často krát sme tak tvrdohlaví, že po všetkom tom trápení a prosení Boha sa naňho jednoducho vykašleme, a splníme si svoj sen sami (nie vždy sa to dá).
Ak mi nechceš pomôcť, pomôžem si sám!

A tak si privoláme svoje vlastné leto.
Všetko je úžasné, náš sen sa napĺňa. Prvé okamihy nás vedia vyzdvihnúť až do výšin. Cítime hrdosť, pýchu. Vidíš Bože, zvládol som to aj bez teba! A to som ťa o to tak dlho prosil!

Potom však prejde určitý čas, okúzľujúci okamih sa stratí. Začneme sa topiť...topíme sa a topíme a po chvíli po nás už neostane nič.

Čo urobí v tejto chvíli Boh? Ktorý od začiatku vedel, že táto naša rozprávka nedopadne dobre, preto nás od nej stránil. Bránil jej naplneniu, pretože poznal jej koniec. No my sme si nedali povedať, chceli sme to a na ničom inom nezáležalo.

Boh by nám mohol povedať: Vidíš? Varoval som ťa! Nechcel si ma počúvať, tak to tu máš!

Lenže to by nebol Boh. Boh, ktorý nás miluje, odpúšťa, a ak si priznáme svoju chybu s ohromnou radosťou nás prichýli do svojho náručia.

Olaf sa topil, ostávala pod ním iba voda. Pár chvíľ leta by ho vyšli príliš draho. Nezaslúžil si to. Bol dobrý, vždy ku každému milý. Mal len jeden sen, ktorého sa nechcel vzdať.
Vtedy prišiel Boh....

Bdel nad ním a zhotovil mu jeho vlastný osobný mráčik. Mrak, ktorý ho dokázal udržať pri živote aj v takom horúcom lete. Zachránil ho.
Aj nám Boh ponúka pomoc. Náš osobný mrak visí nad nami, vždy keď niečo prepískneme. Ochráni nás od nešťastia a zla, ktoré by sa nám mohlo stať, ak by nebol pri nás. Stačí jediné, prijať jeho pomoc.

Čo z toho vyplýva? Nie každý z nás je stvorený na rozprávku, ktorú si vysníval. Musíme dôverovať Bohu. Samozrejme, neznamená to, že všetky svoje sny necháme ísť...Veď nech nám ich splní. To nie. Musíme o ne bojovať najviac ako dokážeme, ale keď príde určitá chvíľa, tak sa už nedá urobiť viac. Vtedy je Jeho čas. Boh vie, čo je pre nás to správne.

Nebojme sa snívať, plniť si svoje sny. No neodcudzujme za ich nenaplnenie Boha. Nehnevajme sa. A ak náhodou stúpime vedľa, nemajme strach ozvať sa k nemu s prosbou o pomoc. Boh nás nikdy nenechá samých.
Aj keď nežijeme v rozprávkach. 
Sme jeho princezné / princovia. 

Komentáre

Zverejnenie komentára