Čo si myslíš Ty? Čo chce Boh?

Čo si myslíš Ty? Čo chce Boh? 

Niekto sa ma spýtal: Naozaj si myslíš, že takto to Boh chce? Sú tie slová na papieri naozaj tie, čo by nám povedal On? 

Ak ide len o to, čo si myslím, odpoveď je jasná. Ak ide o to, čo cítim, odpoveď je tá istá. 

Ale ak sa oddialim od svojich pocitov a myšlienok a zameriam sa na rozum, váham. Často váham, možno aj preto, že som sa narodila v znamení Váh. No každé váhanie sa u mňa vždy skončí rovnako. Obraciam sa na svojich priateľov...

Boha beriem ako svojho dobrého priateľa. Zvažujem s ním každú vetu, preberieme slovo po slove. Zamýšľam sa nad zmyslom svojich slov a čakám na jeho odpoveď. Je to dobré alebo nie? Mám to zmeniť? Píšem a rozprávam sa s ním. Prosím ho, aby ma viedol tým správnym smerom. Usmerňoval ma. Modlím sa a verím, že je vo všetkom so mnou. 

Ak by som to robila bez jeho pomoci, už dávno by som skončila. Každá moja veta by bola čistým nezmyslom, naplnená prázdnotou. Nič, čo robím by bez jeho zásahu nedávalo zmysel. 

Cítim jeho prítomnosť, lásku a predovšetkým dôveru. To, čo robím, robím s tým najlepším úmyslom. Bez toho, aby som túžila niekoho uraziť, ponížiť či nebodaj mu ublížiť. Každý z nás je iný, a preto sa aj ku každému z nás Boh prihovára inak. Tak, aby to naše srdce dokázalo prijať. Možno hovoríme inými jazykmi a naše cesty viedli inam, no náš cieľ je vždy rovnaký.  

Vo svojom profile som napísala:

Všetky otázky a odpovede, o ktorých píšem sú čisto moje názory. Neustanovujem ich ako zákony a prikázania. Nehovorím ani, že sú pravdivé. Každý z nás ma svoje myšlienky, spôsoby. Návod na to, ako správne žiť dobrým životom.Niečo sa vám možno bude páčiť, s iným budete zaryto nesúhlasiť. Ale to je dobré. Pretože každý sme iný. So slobodnou vôľou a mysľou. Toto je len diskusia, ktorej cieľom je hľadanie. A na jej konci si azda každý z vás vyberie tú svoju správnu cestu k Bohu. Cestu lásky.

Cieľom je láska. 

Bez toho, aby sme museli pochybovať jeden o druhom. O našich zlých či dobrých skutkoch. Odsudzovať sa navzájom, preto, že každý z nás si plnenie svojho poslania vysvetľuje inak. Na všetko máme iné názory a príhody. Vidíme modrú namiesto červenej, problém namiesto riešenia. 

Neprežila som toho dostatočne veľa, aby som sa osobne stretla s Bohom a mohla s určitosťou citovať jeho slová pre vás. Teraz to nedokážem, keď to už budem vedieť, pravdepodobne vám to už nepoviem. Viem len to, čo cítim. To, čo Boh vložil do môjho života a akou cestou sa ho snažím nasledovať. Možno to pre vás nie je dosť, no pre mňa je to viac ako dosť. Znamená to pre mňa všetko. 

Preto by sme nemali súdiť jeden druhého. Práve naopak, snažiť sa vzájomne pochopiť. Nech už naša cesta k Bohu je akákoľvek, dôležité je, že Je. Smerujeme domov. A tam nám všetko do seba zapadne. 

Kto nič nerobí, nemôže sa ani zmýliť. Konajme, šírme Božie kráľovstvo akoukoľvek cestou. Nemlčme, nestojme v kúte. Nebojme sa vystúpiť z tmy. Postavme sa do svetla, nech nás je vidieť. Akákoľvek naša činnosť je lepšia ako mlčanie. Nenechávajme si lásku pre seba. 

Pusťme ju k iným. Aj s tým rizikom, že nebudeme pochopení. :) Stojí to zato. 

Nebojme sa pýtať a zaujímať. Každá otázka nás posúva vpred. Hľadajme a nachádzajme. 🙏😊