Dýchaj!
Ráno sa prebúdzam s pocitom prázdnych pľúc.
Môj dych je stratený.
Hrudník sa nedvíha.
Som tak ďaleko od zeme. Zahĺbená hlboko v sebe. Zaplnená smogom, ktorý moje pľúca nasávali celé roky, každý deň.
Až kým si jedno ráno nepovedali: Dosť! Chcem dýchať!
Smog je všade. Cítime ho, vidíme, počujeme a aj dýchame. Pekne zhlboka.
Tak, aby sa nám smog rozniesol ku každej bunke nášho tela. Keďže nedýchame kyslík ale smog, bunky sa neokysličujú. Naopak, prijímajú istý jed. Pekne pomaly sa v nás zhromažďujú zásoby jedu. Nenápadne, po malých častiach, na zanedbaných miestach.
Čakajúc na vhodný okamih.
A vtedy, keď sa náš organizmus oslabí, ťažkosťami zvonku a zvnútra. Vtedy prepukne celou svojou silou. Aby nám dokázal, čo všetko je v nás zlé. Koľko jedu sa v nás skrýva. Že vlastne vôbec nie sme dobrí a niečoho hodní. Sme zamorení smogom.
Ktorí sme síce neprijímali, ale ani neodmietali.
Vtedy je ten čas.
Keď sa ráno zobudím s pocitom prázdnych pľúc. A chcem dýchať!
Smog je v televízií. V rozhlase. Číha na nás z bilbordov. Dennodenne ho sledujeme na internete. Možno sa ho snažíte prehliadať, nezameriavať naňho svoj zrak ani myseľ. No predsa sa stane, že sa k nám dostane. Nabúra sa do nášho podvedomia bez toho, aby sme si to uvedomili. Stáva sa súčasťou našich dní, ovplyvňuje nás, aj keď ho vlastne neprijímame.
Až sa jedno ráno môže stať, že keď sa prebudíme, zistíme, že smog nám už vlastne nevadí. Stal sa našou súčasťou. Zvykli sme si, prijali ho. Možno zmenil naše myslenie, nabúral sa nám do mysle, obsadil si miesto v našej duši.
Odrazu sú naše pľúca zamorené, zrak sa nám nedokáže zaostriť v tejto hustej hmle. Lapáme dych po kyslíku, ktorý neprichádza. Čo s tým?
Ako proti tomu bojovať? Nemôžeme nikomu zabrániť v podsúvaní smogu. Nijako ich oficiálne ovplyvniť alebo o to požiadať. Je len jediná cesta a jediný spôsob ako poraziť smog. Nemôžeme sa ho úplne zbaviť, no môžme ho prežiariť svetlom. 🌞🌞🌞🌞🌞
Vysvietiť si cestu, ktorá bude viditeľná aj v tejto hustej hmle, ktorá nás obklopuje. A nie len pre nás, ale aj pre ostatných, ktorí sú nám blízki.
Zapájať sa do dobrých vecí. Prinášať svoj vlastný dobrý smog k ľudom, ktorí zatiaľ natrafili len na ten zlý. Ak každý z nás začne od seba a nebude sa báť byť niekedy iný, dobrý smog sa bude zväčšovať. Až sa jedného dňa možno znova dostane k nám, keď to budeme potrebovať.
Ak sa spojíme budeme silní ako maják. Neprehliadnuteľní aj v tme či hmle. Žiariaci široko-ďaleko.
Smog je v televízií. V rozhlase. Číha na nás z bilbordov. Dennodenne ho sledujeme na internete. Možno sa ho snažíte prehliadať, nezameriavať naňho svoj zrak ani myseľ. No predsa sa stane, že sa k nám dostane. Nabúra sa do nášho podvedomia bez toho, aby sme si to uvedomili. Stáva sa súčasťou našich dní, ovplyvňuje nás, aj keď ho vlastne neprijímame.
Až sa jedno ráno môže stať, že keď sa prebudíme, zistíme, že smog nám už vlastne nevadí. Stal sa našou súčasťou. Zvykli sme si, prijali ho. Možno zmenil naše myslenie, nabúral sa nám do mysle, obsadil si miesto v našej duši.
Odrazu sú naše pľúca zamorené, zrak sa nám nedokáže zaostriť v tejto hustej hmle. Lapáme dych po kyslíku, ktorý neprichádza. Čo s tým?
Ako proti tomu bojovať? Nemôžeme nikomu zabrániť v podsúvaní smogu. Nijako ich oficiálne ovplyvniť alebo o to požiadať. Je len jediná cesta a jediný spôsob ako poraziť smog. Nemôžeme sa ho úplne zbaviť, no môžme ho prežiariť svetlom. 🌞🌞🌞🌞🌞
Vysvietiť si cestu, ktorá bude viditeľná aj v tejto hustej hmle, ktorá nás obklopuje. A nie len pre nás, ale aj pre ostatných, ktorí sú nám blízki.
Ak sa spojíme budeme silní ako maják. Neprehliadnuteľní aj v tme či hmle. Žiariaci široko-ďaleko.
Komentáre
Zverejnenie komentára