Daj sa vyprať!

Daj sa Vyprať!

?

Zobrali ste si dnes na seba čisté oblečenie? Vymenili spodné prádlo, umyli tvár? Vykročili do ulíc s usmiatou tvárou a pocitom čistoty?

Čo je vlastne čistota, a čo pre nás znamená? Je to naozaj len pojem, ktorý v dnešnej dobe používame úplne bežne na veci, predmety a samých seba? Bez toho, aby sme chápali tu skutočnú podstatu?

Náš zovňajšok je dôkladne čistý, upravený.Ako zo škatuľky. Pokladáme za automatické hodiť špinavé veci do práčky. Zbaviť sa špiny a obliecť si ich znova. Nebudeme ich predsa vyhadzovať iba preto, lebo sa zašpinili. Je tak jednoduché vyprať svoje oblečenie.

Ale čo s našou dušou? Čo ak sa zašpiní aj tá? Poskladáme sa do práčky a zapneme ju na najvyššie otáčky? 

Tou práčkou je v našom prípade Boh.

Boh je jediný, kto nás dokáže zbaviť špiny. Nezahodí nás iba preto, že sme sa raz zašpinili a topili sa v bahne. Dôkladne nás očistí. Bude tou najlepšou práčkou, aj keď to niekedy môže aj zabolieť. So všetkým dobrým prichádza zároveň obeť. Ale táto obeť na rozdiel od iných neničí, ale očistí a ozdraví.  

Boh sa o nás stará ako milujúca mama, ktorá nedopustí, aby sme medzi ľudí vyšli zašpinený. Je ako vzorný otec, ktorý má dve práce, aby sme mali na nové a čiste veci.

Tak ako aj na oblečení, aj na našej duši môžu predsa len ostať fľaky, ktoré sa jednoducho nedajú vyprať. Stratia farbu, vyblednú, no niečo po nich tam vždy ostane. 

Ani to nie je dôvod na vyhodenie. Zahodíte svoje najobľúbenejšie tričko do koša, iba preto, že ten fľak od kečupu, rovno uprostred, sa nedá vyprať? Stavím sa, že nie.

Boh nás ma každého tak nekonečne rád, že ani ten najväčší fľak, mu nezabráni v tom, aby nás zbavil našich hriechov a omilostil. Miluje nás tak mocne, že mu vždy budeme stáť zato, aby nás očistil. Hoc sa zašpiníme sto krát. Ak to úprimne ľutujeme, bude našou záchranou.

Pred týmto všetkým, je ale ešte jeden krok. Azda najpodstatnejší a bez neho by nič z tohto nefungovalo. Bod, na ktorom zastane veľká časť z nás a nevie sa pohnúť ďalej.

Čo ak to špinavé tričko prehliadneme? Prosto si nevšimneme žiadnu špinu.Nie preto, že tam nie je! Ale naopak, nechceme ju tam vidieť. Potom tričko samozrejme neskončí v práčke ale budeme ho naďalej nosiť a bude sa špiniť ďalej.

Kľúčom k čistote a cestou k Bohu je pokora.

Ak otvoríme oči a zapneme všetky zmysly, zistíme, čo robíme zle.

Boh neustále čaká a pozýva nás k nemu. Všetko je ale na nás. Môžeme sa uzatvárať do seba a tváriť sa, že ho nepotrebujeme. Predstierať, že takýto spôsob života nám stačí. Opak je však pravdou. Ani ten najkrajší zovňajšok nám nevynahradí čistotu duše. Tá je naozaj na nezaplatenie.

Stačí jedno pozvanie. Prosba. Ak si sme schopní priznať chybu, pokoriť sa, požiadať o radu, potom je tu On. V tej chvíli, keď sa rozhodneme pre čistotu, nás bude čakať s otvorenou náručou.

Nenechajme sa viesť svetom, ktorý nám poskytuje radosť, slávu a čistotu. Je to iba klam. Trvá chvíľu a potom sa skončí. Život s Bohom je večný. A na jeho konci nás čaká pokoj, nie utrpenie a bolesť, ktorú by sme prežívali bez neho.

Tak neprepadnime tomu čiernobielemu svetu. Kde jediným zábleskom farieb má byť útecha hriechu. Radujme sa skutočne. Oživme svet farbami. Čistými a jasnými, nech sa stanú zrkadlom našej duše a obrazom budúceho sveta.