Kto vlastne si?

Kto vlastne si?

Každé ráno ju vídam v zrkadle. Pozorujem jej rozospatú tvár, oči, ktoré sa na mňa dívajú tak chladným pohľadom. Pozná ma, sleduje všetky moje kroky, skutky, aby mi ich neskôr mohla vyhodiť na očí. Vidím ju ako sa smeje, raduje sa z môjho zlyhania. Je neoblomná, nedá sa oklamať. Provokuje moju dušu svojim zovňajškom. Chce, aby som jej uverila, že všetko, čo vidím je pravdou. 

A tak sa jej pýtam : Kto vlastne si?

Celý náš život je boj. Naša vlastná vojna medzi dobrou a zlou časťou nášho Ja. Jedna armáda pred druhou stavia tajné opevnenia, zatĺka prešľapy, vyvyšuje sa. Diabol nahlodáva našu dušu, vsúva nám pred oči obraz o našej nepotrebnosti. Chce, aby sme padli a odlúčili sa od Boha. Dobre si totiž uvedomuje, že spolu s Bohom dokážeme nemožné. Nič z toho, čo nám hovorí, však nie je pravdou.

Nezáleží na tom, aké drahé značky oblečenia na sebe nosíme. Či sme populárne alebo utiahnuté v kúte. Naša vzácnosť sa nemeria počtom obdivovateľov, ani množstvom priateľom na sociálnych sieťach. Sme omnoho viac ako hodnota našej váhy. Nie sme napoly dobré a napoly zlé. Hoc jeden deň robíme chyby, a na druhý pomáhame iným. Stále sme to my.

Sme krásne. Sme múdre. Jedinečné a veľmi silné. Buďme sami sebou! Nech sme kdekoľvek, nebojme sa ukázať svoju pravú tvár.

Pochybujeme o sebe, pretože si myslíme, že nie sme dosť dobré. Často krát si namýšľame hlúposti, bojíme sa vyjsť zo svojej ulity. Tak radšej pohodlne žijeme v tieni nášho zovňajška. Zrkadlo to predsa hovorí jasne. Pochybnosti využívajú našu nevedomosť.

Poznáte to, ak máte o sebe prezradiť pár zlých vlastností ide to samo. Akonáhle prídu však na rad dobré, mlčíte.  To sme my, ženy. Staráme sa o rodinu, udržujeme teplo domova, pomáhame iným. Rozdávame lásku. Milujeme iných. A zabúdame milovať seba. K sebe sme totiž najkritickejšie. A práve vtedy to zneužíva náš nepriateľ.

Prestaňme sa na seba dívať a hľadať chyby. Zamilujme sa. Samé do seba. Spoznávajme všetky svoje stránky, vstúpme do intimity so svojou dušou. Odpúšťajme si svoje chyby. Nikto z nás nie je dokonalý, no všetci sme úžasný. Nedovoľme, aby zlo prevzalo nad nami moc.

Miluje nás Boh, čo môže byť viac ako jeho láska k nám? On jediný vie, kto v skutočnosti sme. Sme ako Ester, Rút, či Mária, ktoré menili svet svojou láskou. Každá z nás nesie ich kúsok v sebe.

Ženy. Staňte sa princeznami. Nie len v rozprávkach a snoch, či v spomienkach z detstva, keď sme snívali o princovi, ktorý príde a zachráni nás bozkom. Toto je skutočnosť! Každá jedná z nás už svojho princa má. Jedného, jediného! Ktorý obetoval všetko, svoj život, aby nás zachránil. Tak veľmi silná bola a je jeho láska k nám. Sme hodné tej najsilnejšej a najvernejšej lásky, ktorá pochádza od Boha. Nielenže ju máme rozdávať a šíriť, musíme ju aj prijať.

Ak nedokážeme cítiť lásku, ktorá miluje napriek všetkému dobrému, či zlému, očisťuje a pretrváva, samé k sebe, nemôžeme ju v plnej sile cítiť k iným. 
Sme Božie princezné. Tak sa nebojme žiariť, keď sme nato boli predurčené.
Zmeňme spoločne svet!